Spiritualita

Pallotínska spiritualita sa principiálne opiera o spiritualitu svätého Vincenta Pallottiho, ktorá dnes nachádza svoj odraz predovšetkým v duchovných zápiskoch Zakladateľa. Pallotti je často nazývaný apoštol a mystik. Znamená to, že jeho spiritualita bola úzkym spojením činného života s kontemplatívnym.

Každá spiritualita je opisovaná pomocou mnohých charakteristických pojmov a prejavuje sa v určitom obraze Boha a človeka, systéme hodnôt a konkrétnom štýle života a tiež sa prejavuje v uznaných modlitbách a liturgických sviatkoch. Základné myšlienky pallotínskej spirituality sa koncentrujú okolo idei „katolíckeho apoštolátu, čiže všeobecného“, ktorá je vyjadrená aj v názve Spoločnosti. Dá sa povedať, že všetky prvky pallotínskej spirituality sa vzťahujú na všeobecný apoštolát všetkých veriacich.

Kondenzovaným spôsobom sú najpodstatnejšie myšlienky pallotínskej spirituality sformulované v Zákone Spoločnosti katolíckeho apoštolátu: „Duch, ktorým žijú všetci členovia Spoločnosti, čerpá vždy nový zápal z lásky, ktorú Kristus priniesol na zem. Apoštol Večného Otca ukázal svetu, že Boh je Nekonečná Láska a vyzýva človeka stvoreného od začiatku na Boží obraz a skrze jeho smrť zrodeného do života v milosti, aby sa bez výhrad odovzdal Bohu a službe ľuďom a tiež spolupracoval na spáse sveta.“

Životnou normou členov Spoločnosti je veľkodušná láska, ktorá túži slúžiť a nehľadá svoje záujmy (por. 1 Kor 13). Táto láska je prameňom a silou apoštolskej práce a spoločného života. V nej sa zjednocuje apoštolské úsilie o spásu ľudí s vnútorným životom. (…) V nazaretskej Svätej rodine a v prvom jeruzalemskom spoločenstve nachádza Spoločnosť vzor, podľa ktorého má žiť zjednotená v láske a venovať sa napĺňaniu apoštolátu.“ (Zákon SAC 10. a 13. bod)