Ako Boh povoláva?

Určite so všetkou úctou k tomu, koho povoláva. Veľkou tragédiou je, keď niekto sa ocitne náhodou v manželstve, v kňazstve, v stave zasväteného života.

Boh vie o nás všetko. Už dávno predtým, než sme sa narodili, Boh vedel, kto s kým, kedy a prečo. Už vtedy zaplánoval človeku určitú cestu, na ktorej toto spomenuté povolanie k láske zrealizuje. Manželstvo, kňazstvo alebo rehoľný život sú formy, ktoré k tejto realizácii slúžia. Na strane Boha, je to vždy ponuka, nie nútenie.

V živote vznikajú určité okolnosti, udalosti, ktoré napovedajú, kde Boh chce, aby som bol. Niekto, koho Pán volá ku kňazstvu, cíti väčší záujem o Božie veci. Ťahá ho život pokojný, trochu viac osamelý, oživený modlitbou a kontempláciou.

Zanechanie svojho povolania vede k nešťastiu, alebo neúplnému šťastiu. Ale my vieme, že Boh je poslednou Osobou, ktorú môžeme podozrievať o to, že sa bude chcieť pomstiť, že bude žiarliť na človeka, ktorý nechce žiť podľa Jeho plánu. Boh naďalej požehnáva, stále miluje svoje deti.